Fámy o lacnej náhrade drog sa rozšírili na základe informácie, že v koži niektorých druhov žiab sa vyskytuje látka s odborným názvom – bufotenín alebo bufotoxín. Je to halucinogénny analóg serotonínu a pripisujú sa mu účinky podobné ako má LSD. Zo žiab, ktoré sa vyskytujú v našich zemepisných šírkach, medzi ne patria ropucha zelená a obyčajná, a tie ho v prípade ohrozenia používajú na svoju obranu. Len olízaním jedových žliaz žaby sa našťastie žiadaný efekt nedostaví. Aby látka účinkovala, je potrebné množstvo ropúch, pretože ich toxíny majú veľmi slabé účinky.
Veľa, veľa, veľa…
Nájsť kopu ropúch na výrobu účinnej látky je takmer nemožné, pretože sú to samotári, žijú nočným životom, cez deň sa skrývajú, iba počas párenia ich môžeme stretnúť aj cez deň. Pohromade bývajú len počas migrácie k vodným plochám s cieľom rozmnožovania, inak sú to typické suchozemské žaby. Navyše ropuchy sú tiché tvory, nevydávajú žiadne zvuky, takže je problém ich zaregistrovať. Jediný zvuk je „kunknutie“ samčeka pri naháňaní partneriek, keď dáva inému samcovi najavo, že oňho nemá „záujem“.
Pod zákonom
Ropucha obyčajná je vo všeobecnosti veľmi citlivá na zmenu podmienok pre život, indikuje znečistenie prostredia a preto je zákonom chránená. Dokáže zožrať veľa hmyzu a aj slimákov, čím robí veľmi záslužnú činnosť záhradkárom. Len ak sa ropucha cíti ohrozená, vtedy začína produkovať jed a vypúšťať ho vo veľkom, no chvíľu to trvá. Jed vystrekne, len keď už niet inej možnosti. Najprv len varuje výstražným postojom a nafúknutím sa. V prípade, že jed zasiahne papuľu psa, je možné, že mu opuchne sliznica a začne sa dusiť, treba mu hneď vypláchnuť tlamu čistou vodou.
Vyšší level
U nás žijúce ropuchy nie sú z hľadiska poskytovania „slasti“ narkotikami vôbec zaujímavé, ale napr. ropucha coloradská, to je už iný „level“. Výlučky tejto žaby vraj patria medzi najsilnejšie psychedelické látky. Medzi fajnšmekrami patrí medzi obľúbené zvieratko, ktoré chovajú v teráriu. No tieto sa už neolizujú, ale ich výlučky pridávajú do fajčiva.