Vždy som mala pocit, že všetko sa dá zariadiť inak, ako to robia ľudia bežne. Neviem prečo, ale naozaj som si myslela, že všetko sa stále robí príliš tradične a príliš… komunisticky? Neviem, predsa len, žijeme už niekde úplne inde, tak prečo by sme sa nemohli začať starať aj o niečo iné? Človek by si myslel, že žijeme vo svete, kedy ideme neustále dozadu a nie dopredu. Preto som bola presvedčená o tom, že veci sa dajú stále riešiť aj inak. Moji rodičia boli napríklad presvedčení o tom, že keď sa s manželom sťahujeme do domu, musíme urobiť všetko preto, aby sme zamestnali hlavne našu rodinu a známych.
DÔVERUJTE HLAVNE EXPERTOM
Mysleli si, že dať prácu rodine je to najdôležitejšie a že nič nie je lepšie, ako zamestnať môjho bratanca, ktorý raz pomáhal niekomu na stavbe. Neviem, čo robil. Možno len podával tehly. Ale v každom m prípade, šetrili sme si na prerábku domu celé roky, takže som chcela, aby nám ho spravili a aj zariadili ľudia, ktorí sa do takýchto vecí rozumejú. Moja mama a aj otec však boli urazení do krvi. Predsa nebudem dávať robotu cudzím ľuďom, keď ju môžem dať susedovi, no nie? Nerozumeli tomu, že ja som chcela mať všetko tip-top.
POTRPÍM SI NA PRESNOSŤ
Chcela som, aby bolo všetko zariadené podľa mojich predstáv a nie podľa toho, ako si zrazu niekto zmyslí. A nič proti mojim bratancom a známym, ale vedia akurát tak zalepiť jednu kachličku a vypiť fľašu vodky. Chcela som mať všetko po svojom. Chcela som mať niečo moderné a niečo tradičné. Keď ma mama videla, ako pozerám nerezové zábradlie cenník, skoro ju porazilo. Prečo vraj pozerám také divné veci. Nerozumela tomu, že je to moderné a ani tomu, že sa mi to páči. Drevené by vraj bolo najlepšie. Určite aj na schody a aj na balkón. Niekedy si želám, aby sa mi konečne prestali do všetkého montovať. Viem však, že to je len zbožné prianie.